ČLÁNOK JE ZVEREJNENÝ SO SÚHLASOM AUTORKY ANGELIKA SCHMIDT
Nie som síce absolventka žiadnej vojenskej školy a posledná zbraň, ktorú som držala v rukách, bola vzduchovka na Dukelských pretekoch brannej zdatnosti.
Pri čakaní u zubára si však človek kráti dlhú chvíľu a zaháňa stres aj čítaním vojenského časopisu. Prieskum bojom. Terminus technicus z vojenskej stratégie, podľa ktorého sa sila protivníka a jeho zámery testujú rôznymi spôsobmi. Napríklad sa simuluje útok na jeho pozície malou jednotkou, aby sa zistila intenzita odvetnej odvetnej paľby a dala sa podľa nej takmer presne určiť početnosť, výzbroj, pripravenosť a celková sila nepriateľa.
Prieskum bojom sa dá nazvať aj ruská expanzia na Krym.
V politike, v medzinárodnej zvlášť, sa používajú rôzne metódy. Od najšpinavších, až po najnanajšpinavšie. Takouto metódou sa mi čím ďalej, tým viac, začína javiť kauza Krym.
V dobe, keď majú spravodajské služby veľmocí pod kontrolou každý email, každý hovor, každý článok, každé vyrieknuté slovo politických nepriateľov a samozrejme spojencov, keď satelitné snímky dokážu priblížiť ešpézetku vášho auta, zaparkovaného pred domom je nemysliteľné, aby sa presun desaťtisícov ruských vojakov na Krym mohol udiať anonymne. To je proste vylúčené.
Takže čo je za tým?
Rusko je veľká krajina, ale zďaleka nie je veľmoc. Veľmocou v pravom slova zmysle sú dnes len USA a Čína. Rusko a USA mali a majú trecie plochy, ale vždy v histórii sa v životne dôležitých otázkach dokázali dohodnúť. Či to bolo počas 2.svetovej vojny, počas kubánskej krízy,na stretnutí ich šéfov na Islande, alebo pri páde železnej opony a odchode sovietskych vojsk z východnej a strednej Európy.
Nikdy medzi nimi neprišlo k priamej vojenskej konfrontácii. To sa už v prípade USA a Číny povedať nedá. V prípade Ruska a Číny rovnako. Prvý sa konfrontoval vojensky s Čínou v 50 rokoch minulého storočia v Kórei, druhý v roku 1969 na Sibíri. Keď v roku 1967, počas najväčšej krízy v sovietsko-čínskych vzťahoch sovietski diplomati a ich rodinní príslušníci opúšťali Čínu, boli všetci bez výnimky na pekinskom letisku zbití. Čína si začala robiť územné nároky na časť sovietskeho územia, pričom v dlhodobom horizonte mala v pláne obsadiť Sibír. Pri presadzovaní svojich “nárokov” vychádzala z historických máp, podľa ktorých bolo nesporné, že spomínané územia kedysi Číne naozaj patrili.
A teraz si porovnajte paralelu s ruským politicko-mediálnym odôvodňovaním svojich nárokov na Krym. Oba sú úplne identické, cez kopirák.Takže Rusko muselo spolu s USA vyskúšať prieskum bojom proti Číne.
Čína zahrala v ukrajinskom konflikte úlohu mŕtveho chrobáka. Neodsúdila ho, ani mu nefandila. Až do včera, keď ústami svojho veľvyslanca v Belgicku podporila ruské “bezpečnostné záujmy” na Ukrajine. Inými slovami, ak sa Čína rozhodne niekedy v budúcnosti anektovať časť ruského územia, odôvodní to tak, ako Rusko v prípade Ukrajiny bezpečnostnými záujmami a historickými nárokmi krajiny.
A v OSN úplne oprávnene poukáže na prípad Rusko-Ukrajina. Rusko a USA týmto “prieskumom bojom” vyprovokovali Čínu vytiahnuť karty. A teraz sa vedia do budúcnosti na postup Číny pripraviť.
Viem, že táto úvaha je dosť zradná. Ale spomeňte si, čo som napísala vyššie. Medzinárodná politika je len najšpinavšia a najnajnajšpinavšia.
Ukrajina proste zohrala prieskumníka, ktorý bol obetovaný v záujme vyšších cieľov.
Celá debata | RSS tejto debaty